sobota, 10. decembra 2016

GREEN BACKGROUND

Ahojte!

Sádra je už konečne dole z mojej ruky a ja sa vám hlásim už s ďalším článkom. Dnes je to trochu "z iného súdku" ako ste zvyknutí, avšak chcela som vás niečím prekvapiť. Ako si môžete všimnúť na fotografiách, tak tie boli nafotené ešte keď mi ruku zdobila sádra. Respektíve nedá sa ani povedať, že zdobila, pretože niekedy to bola ozaj záťaž. A poviem vám, naučiť sa robiť veci ľavou rukou nie je vôbec jednoduché, ak ste sa narodili ako pravák. 

Po trochu dlhšej pauze, kedy mi písanie naozaj veľmi chýbalo, som si aspoň nechala usporiadať myšlienky. Články budem odteraz písať tak, že budú zarovnané na stred a každý článok budem začínať pozdravom. Rozmýšľala som, čo chýba mojim článkom. Prišla som na to, že to jednoznačne bolo trošku "šmrncu". Články mi prišli bez pozdravu trochu suché a začala som si všímať, kde všade som robila v článkoch chyby. Pevne verím, že odteraz sa vám blog bude páčiť ešte viac ako doteraz, pretože do neho vkladám celú seba na úplné maximum! ☺


Musím sa vám pochváliť mojím novým kabátikom. Vošla som do second - handu s úplne minimálnou nádejou, že nájdem niečo teplé na zimu. Prešla som takmer všetky kabáty, avšak stále nič. Niektoré boli príliš úzke, iné zase príliš objemné na moju nízučkú a chudú postavu. Už už som chcela odísť, avšak v tom môj orlí zrak zbystril naozaj neskutočne dlhý kabát. Bežala som k nemu a okamžite som si ho vyskúšala. Padol mi ako uliaty a ja som vedela, že ho tam jednoducho nenechám. Odniesla som si predsa dizajnérsky kúsok od Pietra Filipiho! Pravý kašmír s vlnou. Domov som prišla s takou radosťou, že som mala chuť skákať minimálne meter dvadsať. Šikovné ruky krajčírky mi upravili jeho dĺžku (a samozrejme aj rukávy, nízke ženy s nimi majú problémy) a teraz ho môžem s pýchou nosiť. ☺


Prekvapím vôbec niekoho, ak sa zmienim o tom, že vlastne aj ten svetrík, čo mám na sebe je zo second - handu? Asi nikoho však?  Už odkedy si pamätám, zbožňujem roláky. Decká ich vždy nenávideli, ale ja som ich naozaj milovala od svojich detských čias. Inak tomu nie je ani dnes, Stretla som sa s názormi, že veľa ľuďom sú nepríjemné, lebo majú pri nich pocit škriabania, škrtenia. Osobne si myslím, že roláky (a obzvlášť rolákové svetre) sú na jeseň/zimu must - have. Tento svetrový rolák nebolo potrebné nejako extra dopĺňať o doplnky, avšak predsa len som sa rozhodla pre nádherný náhrdelník s kvetinkou v ružovej farbe (mojej obľúbenej), ktorý som dostala od spolužiačky na meniny. 


Obyčajné biele skinny jeans som našla v New Yorkeri ešte v septembri v domnienke, že ich budem potrebovať na prax. Mýlila som sa asi tak ako ešte nikdy predtým. Nevravím, že biele nohavice som nechcela, ale nikdy som nechápala aké majú "čaro". Postupom času sa stali jedným z mojich obľúbených kúskov zo šatníku. Dajú sa kombinovať takmer so všetkým a mne to náramne vyhovuje. 

Od nohavíc sa môžem presunúť taktiež k spodnej časti outfitu a tou sú topánky. Bosí zrejme chodiť nebudeme. Poslednou dobou som sa priam zamilovala do všetkých čiernych topánok. Vlastne ani neviem prečo. Niekto by bol povedal, že čierna je nudná a nevýrazná farba, ale ten niekto by sa úprimne mýlil. Konkrétne tieto krásavice som našla na Vinted a v momente bolo o ich osude rozhodnuté. Priznám sa, že kožu moc neobľubujem a možno ani tieto na mne nevyzerajú príliš vábne, no cítim sa v nich veľmi príjemne. Baťa vyrába jedine kvalitné a prepracované topánky. 


Poslednou časťou môjho (asi trošku dlhšieho) článku by som rada venovala doplnkom. Takmer vždy a všade hovorím, že doplnky podvihnú outfit na úplne iný level a špeciálne pre mňa sú veľmi dôležitou súčasťou outfitu. Raz som niekde čítala, že žena bez doplnkov je nahá žena. Niečo na tom predsa len bude. 

Aj keď mi počasie úplne neprialo a človek si musel doslova "držať klobúk" (niekto možno aj parochňu), predsa len som sa odhodlala vziať si ho. Klobúky mám veľmi rada a cítim sa v nich príjemne. Nie je nad dobrý klobúk, ktorý ozaj dokáže poslúžiť v každom ročnom období. Ak teda nemrzne. Nikto by nechcel, aby mu klobúk (trošku) prirástol k hlave. Našťastie mne žiadny neprirástol k hlave, ale skôr k srdcu a možno ho ešte nájdete v Terranove

Ako správna žena musím mať predsa so sebou vždy a všade kabelku (aj keď v súkromí to často porušujem - vrecká a ruky nadovšetko). Pamätám si, keď som len tak sliedila v Tally Weijl aj s priateľom, padla mi do oka nádherná hnedá kabelka do ruky aj s nádherným psíkom. Absolútne som si nevedela predstaviť k čomu ju budem nosiť, avšak veľmi dobre som si vedela predstaviť ako s ňou odchádzam z obchodu. Možno aj preto som ju prevetrala na fotenie týchto fotiek len tretí krát.  


Kabát: PIETRO FILIPI (second - hand) // Sveter: STREET ONE (second - hand) // Biele džínsy: NEW YORKER // Topánky: BAŤA // Klobúk: TERRANOVA // Kabelka: TALLY WEIJL // Náhrdelník: darček od spolužiačky

4 komentáre:

  1. Krásný outfit! Moc se mi líbí ta kabelka, je úžasná. :)
    Find joy in the ordinary

    OdpovedaťOdstrániť
  2. waau to si mala šťastie na kabátik :) ja vždy idem do sekáču že niečo ulovím a zatiaľ sa mi to nikdy nepodarilo, asi mám nato smolu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Naozaj obrovské šťastie. :) Osobne ja odchádzam zo sekáču minimálne s jedným kúskom oblečenia. Málokedy sa mi stane, že tam nič nenájdem. Je to o tom, trošku sa tam kvázi prehrabať a venovať tomu čas. Niekedy som v sekáči aj hodinu, kým niečo nájdem. :)

      Odstrániť